Liga v roku 1937? Dedo hovoril, že gólmana šili štyrikrát za tréning, smial sa Machovský
Brankár Matěj Machovský “pokazil” spoločne so spoluhráčmi Vítkovicím oslavy 80 rokov od založenia elitnej súťaže. Ostravana nastúpili proti Plzni (2: 4) v špeciálnych retro dresoch vychádzajúcich z modelov v roku 1937 a na Machovská, rodákovi z neďalekej Opavy, si často lámali zuby.
Ako sa vám páčili vítkovickej retro dresy ?
“Ja bol trochu prekvapený, nevidel som ich pred tým. Sú pekné a som rád, že sa tradícia drží a také veci sa oslavujú. “
Pochádzate z Opavy, nehral váš dedo v roku 1937 za opavský Troppauer?
” zhodou okolností hral len do dorastu. A potom až po vojne. Ja vzťah k Vítkovicím mám, chodil som tu ako chlapec, dlho som tu aj trénoval.Rád v Ostrave hrám a som rád, že sa nám podarilo vyhrať. “
Viete si predstaviť, aké to bolo – hrať v roku 1937?
” Dedo mi hovoril , že gólman bol vždy šitý tak štyrikrát za tréning. To mi stačí…Veľa toho na sebe nemali – kožená rukavice, kožená lapačka a puky sa vykopávali. Robím si srandu z nášho trénera brankárov, že to ešte zažil a teraz sa nás to snažia naučiť. (Usmieva sa) Klobúk dole pred hráčmi v tej dobe. “
Váš dedo ale za Opavu nechytal, nie?
” Nie, ja som prvý brankár v našej rodine. A som rád, že som sa udržal. “
Vítkovice bodovali deväťkrát za sebou, ako cenné je pre vás toto víťazstvo?
” Po pravde, ja osobne ani nevedel , že za sebou majú toľko bodovaných zápasov.Sme radi, že sme im to uťal. Potrebujeme body ako soľ, aby sme sa dostali hore. “
Keď ste tu v októbri hrali naposledy (1: 4), tak mi prišlo, že vaša hra je nebo a gajdy. Je to tak?
“Ono celý náš jeseň je ako nebo a gajdy. Konečne hráme dobrý hokej, ako sme chceli hrať a zbierame body. “
Aj vy sa cítite v bráne komfortnejšie?
” Keď sa vyhráva, tak sa každý gólman cíti komfortne. Som rád, že môžem chlapcom pomôcť. “
Bol pre vás nejpernější zákrok proti Davidovi Květoň zo 49. minúty? Mohol vyrovnávať na 2: 2…
“To bola tá šanca zo strany? Jo, čakal som strelu už zo stredu, on (Sloboda) to ešte postrčil do strany Květoň. Našťastie som sa tam stihol skĺznuť a trafilo ma to. “
